Keď sklameš sám seba...

Autor: Mária Sečianska | 24.10.2012 o 11:21 | (upravené 25.10.2012 o 16:25) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  222x

Určite to zažil nejeden z nás. Človek na to, aby bol šťastný, sám sebe sľúbi pár bodov, ako sa bude správať v neželanej situácii. Tých bodov sa bude držať ako kliešť, za každých okolností, nech sa deje čokoľvek...

ALe zrazu sa stane niečo, s čím nepočítaš, a tvoje zásady, ktorých si sa tak držal sú zrazu slabé na to, aby si ich dokázal dodržať, je v tebe niečo silnejšie. Podľahneš deju, činnosti alebo veci, ktorú si si držal najďalej od tela ako to len šlo a sľuboval sám sebe, že sa zachováš presne podľa toho,ako si to vyžaduje tvoj mozog, teda správne. Ale nestalo sa...
Hocičo urobíš, čas sa už naspäť vrátiť nedá. BUM! Je to tu. ZLYHAL SI! Nevieš, čo máš robiť, aby si sa cítil lepšie. Nedá sa, žiadna možnosť neprichádza do úvahy. 
Stále si v hlave premietaš udalosť, kde si sklamal sám seba a pýtaš sa, prečo si tomu nejako nezabránil. Nech sa stalo už čokoľvek, trápi ťa to. Zase ťa osud dobehol.

Niektorým veciam človek nezabráni, už len preto, že je človek. Má túžby, sny, ciele, fantáziu, záľuby a veľa ďalších vecí, čo ho človekom robia.
To, že podľahneš, nie je vec bodov a zásad, ktorých sa držíš celý život, je to iba otázkou času, kedy ovládanie zavesíš na kliniec, pretože ťa to už nebaví.
Chceš skúsiť niečo iné, niečo nové, aj napriek tomu, že ťa to možno bude bolieť, že to budeš neskôr ľutovať, možno ťa to bude stáť aj život. Lenže v danej chvíli si to vychutnávaš plnými dúškami a nemenil by si tú situáciu za nič na svete. A potom ju chceš zažiť znova a znova, aj keď vieš, že sa už nemôže opakovať, pretože ťa to stojí príliš veľa. Napríklad keď si osoba, čo má cukrovku, dá koláč. Roztopí sa ako čokoláda na slnku, ale bohužiaľ to má odozvu na jej vlastnom zdraví- príliš vysoký cukor v krvi, oslepnutie, strácanie pamäte a následne skončí v nemocnici.

Čo ale robiť, keď si uvedomíš, že sám sebe robíš zle a nie si kvôli tomu šťastný? Lebo ti to spôsobuje iba komplikácie v živote, o ktoré nestojíš. Je to všetko o ovládaní. A o odpustení. Najradšej by si deň, keď si podľahol, zlyhal, sklamal, vymazal z kalendára, z pamäte, z dejín, akoby sa nič nestalo, šiel ďalej a tváril sa, že je všetko v najlepšom poriadku. Ale nedá sa, všetko je zle. Hanbíš sa sám pred sebou a nie si schopný sa pozrieť na seba do zrkadla. Psychicky sa mučíš a nadávaš si, že si blbý, sprostý, že toto nie je vôbec normálne, že si zlyhal, že ako si vôbec mohol?! Veď si predsa presne vedel, čo chceš a čo nechceš...a predsa ťa to lákalo.

Treba si vedieť odpustiť a prijať sa, taký aký si, so všetkým, čo k tebe patrí. Pripustiť tú možnosť, že tiež si iba človek, že tiež máš svoje slabiny, ako každý iný. Bez toho byť nemôžeš. To ťa práve robí tým, kým si. Robí ťa to človekom vo svojej pravej podstate, pretože mýliť sa je ľudské. Takisto je dôležité vedieť sám sebe povedať, že si urobil chybu a poučiť sa z nej. V budúcnosti sa potom takto dá vyvarovať podobných situácií. Inak to naozaj nepôjde, ani keby čo bolo.


Je dôležité snažiť sa na sebe pracovať. A život je najlepší učiteľ, a nie je iba prechádzka ružovou záhradou :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?